Od 17. augusta 2026 začne platiť nový zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri (ďalej v texte len “zákon”), ktorý nahradí doterajší zákon č. 530/2003 Z. z.. Cieľom prijatia tohto zákona je digitalizácia a zefektívnenie fungovania obchodného registra. Nová úprava má zrýchliť registračné procesy, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť právnu istotu aj presnosť evidovaných údajov.

Zákon zároveň prináša viaceré systémové zmeny, vrátane zavedenia nových registrov (napríklad registra diskvalifikácií a registra rezervovaných obchodných mien), úpravy registračných postupov a rozšírenia kompetencií notárov, ktorí sa vo väčšej miere zapoja do registračného procesu. Reforma obchodného registra prináša zmeny aj do viacerých súvisiacich právnych predpisov, vrátane Obchodného zákonníka, živnostenského zákona či zákonov upravujúcich činnosť notárov a advokátov.

Obchodný register ako záväzný zdroj údajov „jedenkrát a dosť“

Jednou z najvýznamnejších zmien je posilnenie formálnej a materiálnej publicity obchodného registra, teda právnej záväznosti údajov v ňom zapísaných a zverejnených. Od 17. augusta 2026 budú údaje zapísané v obchodnom registri právne záväzné, pričom ich nebude potrebné osobitne preukazovať v obchodnom styku ani pred orgánmi verejnej moci. Na preukázanie zapísaných skutočností bude postačovať nahliadnutie do príslušného registra.

Údaje budú dostupné vo forme bežného výpisu, úplného výpisu, ako aj v elektronickej štruktúrovanej podobe vhodnej na automatizované spracovanie. Elektronický prístup k údajom bude na stránke Ministerstva spravodlivosti bezplatný, pričom spoplatnené zostanú najmä listinné výpisy (napr. výpis z ORSR bude spoplatnený sumou 10 EUR).

Súčasne sa rozširuje prepojenie obchodného registra s ďalšími verejnými registrami, čo má zabezpečiť presnejšie a aktuálnejšie údaje. Cieľom je naplniť princíp „jedenkrát a dosť“, aby podnikatelia nemuseli opakovane predkladať údaje, ktoré už štát eviduje. Výsledkom má byť jednoduchšia komunikácia s úradmi a nižšia administratívna záťaž.

Z praktického hľadiska fungovania obchodnej spoločnosti to znamená najmä, že:

• štátne orgány by od vás už nemali žiadať aktuálny výpis z obchodného registra, ak si údaje vedia overiť online,
• vaši obchodní partneri sa môžu v dobrej viere spoľahnúť na údaje v obchodnom registri.

Na druhej strane, zodpovednosť za to, aby údaje v obchodnom registri zodpovedali skutočnosti, nesie predovšetkým samotná spoločnosť a jej štatutári. Ak spoločnosť zmeny nezapíše včas, môže to mať pre ňu nepríjemné následky vrátane zodpovednosti za vzniknutú škodu voči obchodným partnerom alebo veriteľom.

V praxi to znamená, že obchodní partneri sa môžu spoliehať na údaje uvedené v obchodnom registri. Ak spoločnosť odvolá konateľa, ale zmenu nezapíše, obchodní partneri sa môžu naďalej spoliehať na údaje v registri a považovať ho za oprávneného konať za spoločnosť. Preto bude ešte dôležitejšie zabezpečiť, aby boli všetky zmeny zapisované včas a bez zbytočného odkladu.

Notár alebo súd?

Nová právna úprava zachováva možnosť vybaviť väčšinu registračných úkonov buď na registrovom súde, alebo prostredníctvom notára ako registrátora. Notári pritom už dnes zohrávajú významnú úlohu, keďže viac ako polovica nových spoločností s ručením obmedzeným je zapisovaná do obchodného registra práve ich prostredníctvom. Nový zákon ich postavenie v registračnom procese ďalej posilňuje.

Výhodou registrácie cez notára je najmä rýchlosť a praktickejší prístup. Ak návrh obsahuje nedostatky, notár umožní ich odstránenie a po doplnení podkladov registráciu vykoná.

Od 1. januára 2025 môžu podnikatelia prostredníctvom notára zabezpečiť nielen založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ale aj zápis zmien jej údajov do obchodného registra. Nie všetky úkony však bude možné vybaviť týmto spôsobom. Niektoré konania, napríklad zápisy súvisiace s premenami spoločností, ich výmazom alebo ďalšími osobitnými konaniami, zostávajú aj naďalej vo výlučnej právomoci registrového súdu.

Prečo by ste ako podnikateľ mali uvažovať o notárovi?

• konanie u notára je neformálnejšie – namiesto formálnych námietok používa výzvy na doplnenie, čím sa skracuje čas aj administratíva,
• pri bezchybných podkladoch vie notár zapísať spoločnosť „na počkanie“, často v priebehu hodiny, zatiaľ čo súd má lehotu 2 pracovné dni, ktorá môže byť v praxi na vyťaženejších súdoch aj dlhšia,
• notár po registrácii sám bezodkladne uloží dokumenty v elektronickej podobe do zbierky dokumentov (doterajšej „zbierky listín“), takže túto povinnosť už za podnikateľa vybaví notár.

Založenie spoločnosti – notárska zápisnica alebo autorizácia advokátom

Medzi významné zmeny patrí aj úprava § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka. Po novom bude možné spoločnosť založiť spoločenskou zmluvou vyhotovenou buď vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom.

Tým sa ruší potreba úradného osvedčenia podpisov, namiesto toho musí byť dokument buď spísaný notárom, alebo autorizovaný advokátom. Táto úprava sa týka nielen zakladateľských dokumentov, ale aj niektorých dôležitých rozhodnutí v spoločnosti ako napríklad zmien základného imania, menovania a odvolania štatutárov či prevodov obchodného podielu.

Aby sa však zvýšila právna istota a kontrola, zavádza sa taktiež pravidlo, že ten istý notár nemôže dokument aj vyhotoviť, a zároveň ho sám následne aj zapísať. Ak teda notár spíše notársku zápisnicu, musí ju do registra zapísať iný notár. Rovnako to platí aj pri dokumentoch, ktoré autorizuje advokát – ich zápis robí notár. V praxi to znamená, že jeden subjekt dokument pripraví a druhý ho skontroluje a zaeviduje, napríklad notár–iný notár alebo advokát–notár.

Menej byrokracie pri zakladaní spoločností

Jedným z cieľov reformy obchodného registra je zníženie administratívnej záťaže pri vzniku podnikateľských subjektov. Pri vymedzenom okruhu voľných živností bude živnostenské oprávnenie vznikať automaticky už samotným zápisom do obchodného registra, a teda nebude už potrebné samostatné ohlásenie na živnostenskom úrade. Naopak, pri viazaných a remeselných živnostiach zostáva zachovaný doterajší postup, tzn. že najprv je potrebné vybaviť živnosť na živnostenskom úrade a až potom je možné zapísať spoločnosť do obchodného registra.

Uvedenou zmenou sa výrazne posilňuje prepojenie registra na iné registre, a to register adries, register fyzických osôb, register právnických osôb a register partnerov verejného sektora. Pri každej registrácii prebehne automatizované „osobitné zosúladenie“ údajov, aby boli v registri vždy aktuálne údaje (napr. adresa sídla, identifikačné číslo, osobné údaje štatutárov, a pod.).

Zrušenie zákazu reťazenia jednoosobových s. r. o.

Doteraz platilo, že jednoosobová s. r. o. nemohla byť jediným spoločníkom inej jednoosobovej s. r. o. a fyzická osoba mohla byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným. Keďže sa toto obmedzenie v praxi ukázalo ako ľahko obchádzateľné a neefektívne, zákonodarca ho ruší s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri budovaní skupín spoločností a holdingových štruktúr. Transparentnosť vlastníckych vzťahov zostáva zachovaná prostredníctvom evidencie konečných užívateľov výhod a povinnosti zapisovať zákonom stanovené údaje do príslušných registrov.

Po novom tak bude možné:

• aby jediným spoločníkom jednoosobovej s. r. o. bola aj iná jednoosobová s. r. o.,
• aby fyzická osoba bola jediným spoločníkom vo viac ako troch spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Sprísňujú sa pravidlá zastúpenia

Nová právna úprava sprísňuje pravidlá zastupovania pri registračných konaniach. Podnikateľ ako navrhovateľ môže konať aj bez právneho zastúpenia. Nejde teda o povinné právne zastúpenie, ale o obmedzenie neprofesionálnych sprostredkovateľov. Cieľom je zabezpečiť, aby návrhy podávali osoby s odborným vzdelaním a primeranou garanciou kvality, zvýšiť kvalitu registračných podaní a obmedziť neprehľadné alebo chybné návrhy.

Navrhovateľ sa môže zastúpiť na základe plnomocenstva len:

• advokátom,
• notárom, alebo
• fyzickou osobou, ktorá je jeho zamestnancom.

Zvyšuje sa ochrana súkromia

Reforma sa dotýka aj ochrany osobných údajov. Pri fyzických osobách zapisovaných do obchodného registra sa má po novom uprednostniť zverejňovanie dátumu narodenia namiesto bydliska. Cieľom je lepšie chrániť súkromie osôb, ktoré pôsobia v orgánoch obchodných spoločností, pri zachovaní ich jednoznačnej identifikácie.

Zmena reaguje na potrebu vyvážiť princíp verejnosti obchodného registra s ochranou osobných údajov, keďže údaje v registri sú verejne dostupné. Zverejňovanie presnej adresy bydliska sa preto nahrádza menej „citlivým“ údajom, ktorý zároveň neobmedzuje identifikovateľnosť danej osoby.

Zbierka listín sa mení na zbierku dokumentov

V nadväznosti na digitalizáciu obchodného registra dochádza aj k premenovaniu „zbierky listín“ na „zbierku dokumentov“. Nový názov lepšie odráža skutočnosť, že dokumenty sa dnes spravidla predkladajú a uchovávajú v elektronickej forme, a preto už pojem „listina“ nevystihuje ich skutočnú podobu.

Centrálny register autorizácií

Súčasťou zmien je aj zavedenie centrálneho registra autorizácií, ktorý má viesť Slovenská advokátska komora. Do tohto registra budú advokáti povinne ukladať všetky autorizované dokumenty v elektronickej podobe.

Autorizácia znamená, že advokát potvrdzuje súlad dokumentu s právnymi predpismi a overuje identitu osôb, ktoré ho podpísali. Advokát bude povinný uložiť každý autorizovaný dokument do registra v elektronickej podobe v deň jeho autorizácie. Tým sa zabezpečí spätná dohľadateľnosť a kontrola správnosti vykonaných autorizácií.

Register bude neverejný. Jeho účelom je najmä kontrolná a disciplinárna funkcia, pričom Slovenská advokátska komora bude môcť preverovať dodržiavanie povinností advokátov. 

Register rezervovaných obchodných mien

Novinkou je aj zavedenie Registra rezervovaných obchodných mien, ktorý by mal byť spustený 17. augusta 2026. Umožní budúcim podnikateľom zarezervovať si vybrané obchodné meno na 60 dní, za súdny poplatok 50 eur. Register bude verejne dostupný a bude ho spravovať Okresný súd Žilina. Počas rezervácie nie je možné rovnaké meno zaregistrovať inému subjektu. To umožňuje budovať značku ešte pred samotným vznikom firmy a zároveň znižuje riziko sporov o zameniteľnosť názvu spoločnosti.

Register diskvalifikácií

Zákon zavádza aj nový register, tzv. register diskvalifikácií, v ktorom sa budú evidovať fyzické osoby, ktorým súd právoplatným rozhodnutím zakáže vykonávať funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu, vedúceho pobočky či prokuristu. Do registra sa budú môcť zapisovať aj uznané rozhodnutia iných členských štátov.

Register bude viesť Okresný súd Žilina, bude súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a bude sprístupnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

Na základe žiadosti sa bude vydávať osvedčenie o tom, či je o danej osobe v registri záznam. Údaje sa budú evidovať len počas trvania vylúčenia.

Cieľom úpravy je zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť podnikateľského prostredia tým, že umožní jednoduché overenie, či konkrétna osoba nie je vylúčená z pôsobenia v orgánoch obchodných spoločností.

Premeny obchodných spoločností a ochrana pred predlžením

Nová úprava pri premenách obchodných spoločností stanovuje, že zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie nesmie viesť k predlženiu nástupníckej spoločnosti. Cieľom je zabrániť presunu záväzkov do ekonomicky neudržateľných subjektov a posilniť ochranu veriteľov. Zároveň sa sprísňuje posudzovanie finančnej situácie pri príprave premeny, aby nástupnícka spoločnosť bola schopná plniť svoje záväzky.

Nižšie poplatky a vyššie sankcie

Nová právna úprava znižuje poplatky spojené s registráciou. Poplatok za prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným sa znižuje z 300 eur na 220 eur, pri akciovej spoločnosti zo 750 eur na 550 eur a poplatok za zápis zmien zo 66 eur na 50 eur.

Na druhej strane, zákon zavádza tvrdší sankčný režim. Napríklad štatutár, ktorý nepodá návrh na registráciu do 30 dní od vzniku právnej skutočnosti (napr. zmena sídla, konateľa, a pod.) alebo neuvedie pravdivé údaje či neuloží povinné dokumenty do zbierky dokumentov (doterajšej zbierky listín), riskuje poriadkovú pokutu až do 4 000 EUR. Pokutu možno uložiť opakovane, kým si svoju povinnosť nesplní.

Reforma obchodného registra síce od existujúcich spoločností nevyžaduje žiadne hromadné prepisovanie údajov ani mimoriadne administratívne úkony, no mení význam samotného obchodného registra. Od 17. augusta 2026 sa obchodný register stane ešte dôveryhodnejším a záväznejším zdrojom informácií, na ktorý sa budú môcť spoliehať obchodní partneri, banky aj orgány verejnej moci. Pre podnikateľov to znamená najmä vyšší dôraz na včasné zapisovanie zmien a správnosť evidovaných údajov. To, čo dnes môže pôsobiť ako formálna povinnosť, bude mať po novom ešte výraznejšie právne a obchodné dôsledky.

Autor článku: JUDr. Kanuščáková Miroslava – firemná interná právnička, ktorá pôsobí v KAMI PROFIT už 10 rokov